Štyri až päť rokov – tak znel verdikt súdu
Ich revírom je prízemie, ich tempo je vražedné, ich súpermi sú učitelia, vedenie a tretiaci. Sú v nasadení hlavne v noci. Prváci. Boli už síce privítaní, ale to pravé ich ešte len čakalo. Preto sme boli radi, že takáto významná úloha pripadla práve nám - tretiakom. Prípravy boli dosť náročné, hlavne vyberanie témy, keďže sme chceli, aby to bolo o niečo zaujímavejšie. Padli rôzne návrhy, no s najväčším nadšením sme privítali väzenskú tematiku. Pustili sme sa teda do práce. Nechceli sme, aby to bolo pre prvákov príliš ťažké, ale ani príliš ľahké. Po niekoľkých stretnutiach angažovaných tretiakov bolo všetko dokonale premyslené, stačilo to už len oznámiť našim prváčikom. Ich prvou úlohou bolo prísť v oranžovom alebo pásikavom tričku ako väzni, a k tomu staré tepláky, aby si nezašpinili nové oblečenie. Nadišiel deň D. Alebo skôr deň I ako imatrikulácie. Prváci mali asi strach, všetci prišli oblečení podľa našich pokynov. Na krk sme im ešte zavesili väzenské identifikačné čísla. Ceremónia sa začala obvyklým privítaním učiteľov, študentov a predstavením tretiakov, ktorí boli do programu zapojení - sudca, štyri hlavné policajtky, väzenskí bachari a taktiež tri porotkyne, samozrejme, bolo treba aj dídžejov, ktorí spríjemňovali atmosféru. Kostýmy boli takmer dokonalé a moderátori za nimi nezaostávali. Prvákov si začali vyvolávať podľa mien, identifikačných čísel a taktiež obvinení, kvôli ktorým skončili pred súdom. Tresty boli rôzne podľa závažnosti obvinení: kŕmenie pudingom z výšky jedného metra, kačací tanec, holenie šľahačky z balóna, vyťahovanie servítkov ústami z krabice za jednu minútu a iné. Porota rozhodovala, ktorý z dvoch vyvolaných „väzňov“ dostane okamžité prepustenie a ktorý z nich dostane ďalší trest. Ak si nebola istá, rozhodol sudca. Všetci boli nakoniec podmienečne odsúdení na 4 až 5 rokov nútených prác na našom gymnáziu. A aké by to boli imatrikulácie bez prísahy!? Sviatočne teda odprisahali vernosť tretiakom, učiteľom našej školy a boli pasovaní za pravých študentov, čím získali konečne svoje čestné miesta na našom gymnáziu.
