Zápisky študentov Gymnázia J.B.Magina Vrbové z vedeckej expedície v Japonsku 2.časť
Milí naši čitatelia pokračujeme druhou časťou cestovateľských zážitkov našich študentov z vedeckej expedície v Japonsku.
2 týždeň expedície
Ďalší týždeň nášho pobytu bol venovaný oblasti Akiyoshido, kde sme absolvovali prehliadku miestneho Národného geologického parku s geologickými sprievodcami. Dozvedeli sme sa veľa o tom ako oblasť vznikla, ako sa formuje vápenec (čo sme si aj neskôr dokázali jednoduchým pokusom - kladivom a ochrannými okuliarmi), a ako vplýva dážď na štruktúru miestneho prostredia.
Práve vďaka erózii vzniklo pod vápencovou planinou v Akiyoshide veľké množstvo jaskýň, z ktorých sme navštívili tú najväčšiu, nesúcu meno oblasti kde vznikla - Akiyoshido. Pre mňa osobne to bol dych vyrážajúci zážitok, keď sa pred nami po niekoľko sto metroch lesného chodníčka lemovaného pokojným potôčikom zrazu spoza stromov vynorila pomerne úzka trhlina v skale, cez ktorú keď sme prešli, sa pred nami konečne odkryla obrovská jaskyňa v jej plnej kráse. Jaskyňa bola vlastne kilometer dlhý, desať až pätnásť metrov široký aj vysoký tunel vytvorený podzemnou riekou, ktorá po tisícky rokov obmývala steny vápenca. Neuveriteľný zážitok. Ale čo bolo ešte neuveriteľnejšie bol fakt, že v studenej vode nehostinného prostredia jaskyne dokázal žiť malý, len niekoľko milimetrov dlhý kôrovec, ktorý nás všetkých svojou prítomnosťou dozaista zarazil.
Zvyšok týždňa bol opäť plný nezabudnuteľných skúseností. Presunuli sme sa totiž do banskej oblasti, kde sme sa pod odborným dohľadom podieľali na hľadaní a neskôr aj skúmaní fosílií. Navštívili sme dve fosílne múzea a nesmiem zabudnúť ani na múzeum chrobákov, kde ma najviac zaujala fosforeskujúca stonožka. V ďalšej banskej časti tejto oblasti sa ťažilo antracitové uhlie. A po obede sme navštívili Beppu benten pond s azúrovo modrou vodou, ktorou zavlažujú ryžové polia naokolo a chovajú v nej ryby. Na večer sme mali exkurziu v múzeu spolu s medeným dolom.
Práve tieto tri farby, biely vápenec, čierne uhlie a červená meď sú symbolom oblasti, kde sme sa zdržiavali niekoľko dní. Nesmiem zabudnúť spomenúť aj úžasné ubytovanie u veľmi milej staršej pani, s ktorou aj keď sme si nič nerozumeli, dokázali sme si povedať všetko.
Ešte v ten istý večer sme mali prezentáciu o Slovensku pred pracovníkmi múzea a zástupcami miestnej komunity. Najviac ich ohúrili slovenské tradičné tance, ktoré sme im bohužiaľ ukázali len na videu, keďže nikto z nás nebol tanečník. Na koniec nesmela chýbať ani ochutnávka tradičnej slovenskej domácej pálenky, ktorú sme im podarovali.
AUTORI: Veronika Mokránová, Adam Petrík, Marek Adamčík
