Stredoškolská odborná činnosť v Čechách
Tradícia súťaže študentských odborných prác, známej aj pod názvom SOČ, začala ešte v roku 1979. Tento ročník - 2017-2018 má súťaž krásnych - jubilejných 40 rokov. Každý rok sa najlepší účastníci z Československa stretávali na spoločných celoštátnych kolách až do roku 1993. Potom sa Československo rozdelilo a vznikli aj dve samostatné súťaže.
Napriek tomu sa však príjemná tradícia československej komunity SOČ dodnes zachováva – napríklad formou návštevy zopár hostí na celoštátnom kole v Českej republike. Tento rok touto výsadou bola poctená naša žiačka Beáta Macejková s prácou Červená krakatica. Usporiadateľom bolo nádherné mesto Olomouc, starobylá metropola regiónu Hané.
Prehliadka bola otvorená v priestoroch Palackého univerzity. K študentom sa prihovárali dekani, vedci a ľudia z organizačného tímu Stredoškolskej odbornej činnosti. Bolo to zaujímavé stretnutie – najväčšie „kapacity“ z radov českej vedy sa prihovárali najväčším „kapacitám“ z radov študentov. Riaditeľ Slovanského gymnázia, ktorý sa nám prihováral, mal tiež 40-te výročie – pred štyridsiatimi rokmi nastúpil na školu, ktorej riaditeľom sa stal. Keďže pedagogická fakulta, Slovanské gymnázium aj Hotel Palác, v ktorom sme boli ubytovaní, sa nachádzali v centre mesta, mali sme možnosť si po otvorení obzrieť mnohé miestne pamiatky a zaujímavosti.
Obhajoba prebiehala v moderných priestoroch Slovanského gymnázia, kde mali účastníci zabezpečené aj stravovanie. Podobne ako na Slovensku, aj v Českej republike sa študenti rozdelili do sedemnástich súťažných odborov. Od súťažných odborov na Slovensku sa však trochu líšili – náš odbor č. 1 – Problematika voľného času a odbor č. 17 – Pedagogika, psychológia a sociológia sú spojené do spoločného odboru č. 14. Práce, ktoré riešili zlepšenie učebného prostredia a pedagogického prístupu alebo sociálnu pomoc, sa nachádzali v oboch krajinách. V Česku som sa však stretla aj s prácou, ktorá riešila dostupnosť detskej pornografie a zneužívanie detí na jej tvorbu – ale aj práce pozitívnejšie – napríklad webstránku, ktorá spája študentov a doučovateľov. Veľmi zaujímavý bol aj projekt sociálne inžinierstvo, kde študent s pomocou vysokoškolského učiteľa skúmal, aké je ľahké ľudí manipulovať a vymámiť z nich osobné údaje. V tomto odbore som prezentovala svoju prácu aj ja ako hosť, čo znamená, že som nebola zaradená do výsledného hodnotenia.
Ďalšia zaujímavá vec, ktorá sa na SOČ v Olomouci objavila, bola posterová sekcia. Mnohí študenti spracovali svoje práce do výstižných a graficky pekných posterov, ktoré boli vystavené na chodbách. Po obhajobách pri týchto posteroch stáli študenti, ktorí vedeli odpovedať na otázky a doplniť postery o bližšie informácie. Človek takto počas krátkej prechádzky chodbou mohol vidieť veľa prehľadne spracovaných informácií a o mnohé sa obohatiť.
V čom som však na SOČ v Česku videla najväčší rozdiel? Nie, nebola to jazyková bariéra – tá bola z môjho pohľadu len minimálna. Väčšine študentov na Slovensku, ktorí sa rozhodnú stredoškolskej odbornej činnosti venovať, robí konzultanta ich učiteľ. To neznie ako problém – mnohí učitelia sú vo svojich odboroch odborníkmi. Mnohí českí študenti však spolupracovali s vysokými školami – a tie im ochotne poskytli konzultantov, laboratóriá či inú výpomoc. Avšak, nie je to prekážkou – iniciatívny slovenský študent by sa, myslím si, k niečomu takému dostal aj sám. Veľkú zmenu som však videla aj v prístupe poroty. Nezaujímala ich len práca samotná a prezentácia – mnoho z ich otázok sa týkalo profesijného smerovania študenta, padali návrhy na širšie využitie vedomostí nadobudnutých pri práci či na zlepšenie práce, aby bol jej prínos pre spoločnosť čo najvyšší. Zhrnula by som to tak, že „SOČ-kári“ v Česku sú niekým, sú to osobnosti, nádej budúcej spoločnosti. U nás – Slovákov sa zdá, že po odovzdaní pár diplomov a medailí prestáva porotu ďalší osud týchto študentských projektov zaujímať…
