Cesta na Jestřábí věž Robinsona Jefferse
V jeden bežný školský deň nám oznámili, že sa bude v našej triede konať prezentácia pána Bedřicha Ludvíka a Evy Svobodovej spolu s premietaním videa na tému „Cesta na Jestřábí věž Robinsona Jefferse“. Napohľad som videla, že sú to už starší ľudia a pomyslela som si, že ma to asi veľmi nezaujme, ako sa však dostávali ďalej a ďalej, spomenula som si - Jeffers je predsa ten básnik, o ktorom som už párkrát počula! A keď jeden z nich spomenul, že sa k Jeffersovi dostal cez beatnikov, bolo mi jasné, že to bude moja parketa. Začala som hltať ich rozprávanie – bol to úžasný príbeh o tom, ako láska k literatúre spojila dvoch ľudí („Keď sa mi vyznal zo svojej lásky k Jeffersovi, vedela som, že k sebe patríme!” spomínala Eva Svobodová.). Títo ľudia začali plniť svoj sen – túžbu navštíviť Jastrabiu vežu, ktorú postavil Robinson Jeffers so svojou milovanou Unou vlastnými rukami. Bedřich Ludvík tam šiel ešte za jedným cieľom – zanechať na tomto mieste svoj scenár, ktorý napísal ešte za študentských čias podľa básne Hungerfield od Robinsona Jeffersa. Ich sen sa nesplnil hneď, ale dočkali sa ho a po ceste navštívili mnoho zaujímavých miest, s ktorými nás oboznámili. Ich videá z cesty zaujali aj spolužiakov, ktorým literatúra nič nehovorila.
Mne však hovorila až príliš veľa. Po prezentácii som sa rozhodla osobne im poďakovať a podeliť sa o dojmy z literatúry.
Spomenula som, že keď som čítala Kerouacov Big Sur, tiež som si hovorila, že by bolo úžasné to miesto navštíviť. „A čo ti bráni?” spýtala sa ma pani Eva Svobodová „My sme na splnenie tohto sna čakali vyše tridsať rokov a teraz vidím, že sa to čakanie vyplatilo. Ak to chceš urobiť, tak si za tým choď a nevzdaj to. A jedného dňa sa ti to môže podariť...”.
