Nech Červená krakatica požerie všetky Modré veľryby

Keď sme v máji v roku 2017 rozbiehali projekt Červená krakatica, chceli sme zasiahnuť hlavne naše okolie. Osloviť žiakov z našich škôl, miestneho zboru, možno sem-tam nejakého rodiča či internetového kamaráta. Do SOČ-ky som sa s Červenou krakaticou prihlásila s jediným cieľom – zviditeľniť ju. Už medzitým sme mali veľké plány, čo všetko k projektu vyrobiť – tričká, webstránku – ale akosi sme to do školského kola nestihli. V dôsledku toho som tŕpla, či ma zástupkyňa vôbec pošle na školské kolo. Zámer sa však podaril, a tak sa o našom projekte dozvedelo pár učiteľov, všetci súťažiaci a trieda bilingválnych prvákov. Na moju veľkú radosť boli reakcie na Červenú krakaticu nielen zo strany prvákov, z ktorých môj kamarát Matej okamžite doviedol niekoľkých k hraniu, ale aj zo strany učiteľov, ktorí sa rozhodli posunúť Červenú krakaticu na krajské kolo.

Na krajské kolo som nastúpila už s prvým narýchlo namaľovaným tričkom a webstránkou na USB kľúči. Kolektív na kraji bol veľmi priateľský, mnohých študentov projekt Červená krakatica zaujal. Jedna zo študentiek chcela náš projekt propagovať, takže sa o ňom okrem našich Gymplovín môžete dočítať aj v najbližšom čísla Fraštáckych novín, ktoré vychádzajú v hlohoveckom regióne. Po siedmich súťažných prácach a pár drsných chvíľach ticha a vyhodnocovania zaznel výsledok – Červená krakatica získala prvé miesto aj na krajskom kole.

Toto bol ten moment, kedy sa veci začali naozaj hýbať. Škola mi zafinancovala vytlačenie dvadsiatich propagačných tričiek a pán Kostur umiestnil stránku Červenej krakatice na poddoménu našej školy. Na prípravu sme mali len necelé tri týždne. Celoštátnej prehliadky SOČ sa zúčastnilo 34 prác z trnavského kraja. Do súťaže som išla veľmi motivovaná, navyše v profesionálne potlačenom tričku s logom nášho projektu. Hájila som celý náš tím, preto som chcela podať čo najlepší výkon. V mojej kategórii (číslo 17 – Pedagogika, sociológia a psychológia) bolo 16 projektov. Mala som vystúpiť ako prvá, ale presunula som sa na neskôr, aby prezentáciu stihol aj môj kamarát Braňo, ktorý je jedným z mentorov Červenej krakatice. Dnu sme teda vošli v našej tričkovej rovnošate a ja som počas celej obhajoby videla známu a povzbudivo usmiatu tvár, čo mi veľmi pomohlo.  Konkurencia na celoslovenskom kole bola neuveriteľne silná, boli tam skutočne tí najlepší z najlepších. Po skončení obhajoby som ani neverila, že by moja práca medzi toľkými hodnotnými projektmi obstála.

O pár hodín neskôr som už spolu s ostatnými súťažiacimi sedela v Novej menze Žilinskej univerzity a čakala na výsledky. Väčšinu času som bola nervózna – našu kategóriu totiž vyhlasovali ako poslednú. Poriadne som ani nepočula všetky miesta, pretože študenti z Nitrianskeho a Prešovského kraja veľmi hlučne povzbudzovali svojich spolužiakov, ktorí sa umiestnili na prvých piatich priečkach. Povedala som Sofii, súťažiacej z kategórie Problematika voľného času,  že mi to zatiaľ vôbec nevychádza. Dievča, o ktorom som si vymyslela, že sa umiestni ako prvé, obsadilo len štvrtú priečku.

„Možno budeš prvá ty.“ povzbudila ma Sofia.

„No určite.“ odvetila som ironicky. Duševne som sa už vyrovnala s tým, že domov pôjdem naprázdno. Zrazu som počas všetkých tých ovácií a potleskov začula moje meno. Moje meno, valiace sa z pódia cez reprosústavu po celej menze.

„Koľká som?“ pýtala som sa zmätene Sofie.

„Prvá!“ jačala radostne. Rozbehla som sa teda na pódium a užila som si svojich tridsať sekúnd slávy, ktoré znamenali, že naša cesta nekončí na Žilinskej univerzite, ale že náš projekt, zbúchaný v kuchyni domu v malom okresnom meste, pokračuje na medzinárodné kolo!

Bolo z toho veľa radosti. Ľudia, ktorí predtým krútili hlavou a divili sa, ako plytváme voľným časom, ňou teraz uznanlivo pokyvkávajú, prípadne aj hrajú Červenú krakaticu. Takýto úspech bol pre celý náš tím dôkazom, že to malo zmysel od prvého dňa, kedy sme spustili betatestovanie pre štyroch ľudí. Nemienime však zaspať na vavrínoch – stále oslovujeme ľudí, tlačíme plagáty a vymýšľame, ako dostať projekt do väčšieho povedomia mládeže na Slovensku. V blízkej dobe budem chodiť tento projekt prezentovať na základné školy v okrese Nové Mesto nad Váhom. Dúfame, že tam oslovíme čo najviac študentov, ktorí sa do Červenej krakatice zapoja.

Kliknutím sem sa dostanete na stránku projektu.

A správa na záver? Ak máš nápad, víziu projekt – čokoľvek – nevzdávaj sa iba preto, že nad tým rovesníci krútia hlavou. A obklop sa dobrými ľuďmi – to v týchto prípadoch urobí naozaj veľa :).