Výlet Praha
Praha. Jedno z najkrajších miest plné krásných pamiatok a zákutí, ktoré vyrážajú dych. Áno, tam sme sa spoločne vybrali, trieda 1. A a 2. A spolu s pánom učiteľom Mgr. Koišom a Mgr. Jančičkom. V nedeľu, 24. júna, nastal ,Deň D". Všetci sme sa pobalili a vlakom mierili do Prahy. Keď sme po takmer šiestich hodinách strávených sedením vystúpili v Prahe bolo to úžasné, a to sme boli ešte len na stanici. Neskôr sme sa vybrali do hotela, kde sme sa ubytovali, avšak dlho sme tam nevydržali a tak sme hneď vyskúšali metro, s ktorým sme sa dostali až na Václavské námestie, s cieľom spoznať Prahu osobitne. Na druhý deň bol program jasný. Po výborných raňajkách, nás už čakala pred hotelom najmilšia sprievodkyňa Gabriela. Bolo jasné, že vie o čom hovorí, a preto sme ju každý so zaujatím počúvali. Pochodili sme pamiatky, ktoré tu už stoja niekoľko stoviek rokov a pozerali sme v nemom úžase, ako sa nad nami týčili kostoly, rezidencie, divadlá taktiež Pražský hrad a mnohé iné. A je samozrejmosťou, že táto prehliadka nemohla byť zakončená ničím iným ako Karlovým mostom, s výhľadom na Prahu, viac ako očarujúcim. No náš deň sa ešte nekončil. Po malom obede sme sa vybrali do Zoologickej záhrady, a to bol len zážitok. Videli sme zvieratá, o ktorých sme ani nevedeli ,že existujú a taktiež nám dobre známe zvieratká, ktorých si musíme priznať, že nikdy nemáme dosť. Nasledujúce ráno sme sa pre zmenu električkou a následne lanovkou dopravili k Petrínskej rozhľadni. Po neuveriteľných 299 schodoch sme sa dostali na samý vrch ,a to vám poviem, všetci sme padali do kolien. A nielen zo schodov, ale z tak prekrásneho výhľadu na mesto Praha, až sme strácali slová, ktoré by vyjadrovali toľkú krásu. Následne sme sa rozhodli pozrieť do Botanickej záhrady. Na dielo matky prírody s malou pomocou a udržiavaním človeka sme sa nevedeli vynadívať. Stačí tak málo ako sú zeleň, stromy, kvety a záhrady cudzokrajných krajín a dokázali sme sa odtrhnúť od toho uponáhľaného sveta, a len si užívať to, čo vídíme a cítime. Neskôr sme sa presunuli do obrovského skleníka, kde sme sa na chvíľku ocitli v pralese s motýľmi, ktoré lietali okolo nás a tak sme sa aspoň na malý moment mohli cítiť ako v rozprávke. A ako všetko ,aj náš výlet sa chýlil ku koncu ,a tak sme v stredu, 27. júna, opustili hotel a poslednýkrát sa metrom odviezli na stanicu ,odkiaľ nám išiel vlak domov. Ako to už tak býva ,nič nie je večné, aj keď by sme si to priali, a tak sa momenty stali spomienkami, na ktoré tak skoro nezabudneme.
