Gymnazistka z Vrbového na vedeckej súťaži v Bulharsku

Gymnazistka z Vrbového na vedeckej súťaži v Bulharsku

            European Union Contest for Young Scientists (EUCYS) 2019 je prestížna medzinárodná súťaž pre mladých vedcov od 15 do 20 rokov. Zúčastniť sa jej môžu víťazi celonárodných kôl z celého sveta – od Nemecka cez Veľkú Britániu, Grécko, USA, Južnú Kóreu, Čínu, Izrael až po Egypt či Tunisko. Študenti si tak majú možnosť zmerať sily so svojimi kolegami z celého sveta.

            Moje meno je Dominika Pánska a spolu so svojou pani profesorkou chémie, Mgr. Andrejkou Michálkovou, už tri roky pracujeme na vedeckom výskume, ktorom sa zaoberá vplyvom nebezpečného konzervantu E250, čiže dusitanu sodného, na ľudský organizmus, najmä na obehový a tráviaci systém, rovnako ako aj množstvami škodlivých dusičnanov prítomných a absolútne nekontrolovaných v bylinkách, ktoré pravidelne konzumujeme. Práve  s týmto projektom sa nám podarilo vyhrať celoslovenské kolo súťaže AMAVET -  Festival Vedy a Techniky 2018, vďaka čomu som mala možnosť reprezentovať Slovensko na medzinárodnej súťaži EUCYS 2019.

            Súťaž sa tento rok konala v nádhernej bulharskej Sofii. Už od začiatku som si bola istá, že to bude neskutočný zážitok. Radosť sa vo mne miešala s hrdosťou, že môžem reprezentovať našu krajinu, povedať Egypťanom čo je vlastne Slovensko a vysvetliť Lotyšom rozdiel medzi Slovinskom a Slovenskom (nehovoriac o Československu). Tento rok sa súťaže zúčastnilo 155 študentov so svojimi výskumami z oblasti chémie, biológie, fyziky, matematiky, medicíny, informatiky, inžinierstva či spoločenských vied. Keď som vošla na miesto diania, nedalo mi nepousmiať sa, keď som medzi pripravenými stanoviskami pre súťažiacich a označených ako USA – New York, Latvia – Riga, Greece – Athens atď. našla ten svoj, hovoriaci Slovakia – Vrbové J.

            Celý ten týždeň bol ako z iného sveta – bola som obklopená mladými ľuďmi robiacimi neskutočne inšpiratívnu prácu, ľuďmi, s ktorými môžete so záujmom prediskutovávať najlepšie analytické metódy a ktorí so zápalom aj o tretej v noci v karaoke klube začnú vysvetľovať, ako vykonávali merania švov na lebke. Môžem teda spokojne povedať, že som sa ocitla vo vedeckom nebi.

            Bola som uchvátená, čomu všetkému sa moji rovesníci venovali – inhibícia vírusu HIV, vyvinutie nových a presnejších metód na meranie švov na lebke či určovanie jódu v minerálkach, počítačový program proti podvádzaniu v E-Sports, zníženie toxicity glutamátu na naše telo, robotická ruka ako pomôcka pre študentov programovania, objav novej B-Exoplanéty,  aplikácia zisťujúca na základe telesných parametrov, čo vám chýba na vylučovanie sérotonínu (predstupeň hormónu šťastia), či nové a šokujúce dôkazy spolupráce Stalina s hlavami pravoslávnej cirkvi v ZSSR. Skrátka každý milovník akejkoľvek oblasti vedy by si jednoznačne prišiel na svoje.

            Nebolo to však iba o súťažení – celú dobu sa nám venovali miestni študenti/dobrovoľníci, ktorí nás každý deň po prezentáciách vzali spoznávať krásy Sofie – pamiatky, kultúra, miestna kuchyňa, lokálne kaviarničky, night life... Starali sa o nás skutočne kráľovsky.

            Neskutočným zážitkom boli aj diskusné bloky s významnými osobnosťami z oblasti vedy – vedcami pracujúcimi v CERNE, s profesormi z prestížnych svetových univerzít v Chicagu, Moskve, Sofii atď. Mala som možnosť osobne sa porozprávať so svojím vzorom, s doktorkou Claire Lee, pracujúcou vo výskumných tímoch po celom svete – v USA, Južnej Afrike, vo švajčiarskom CERNE, ktorá ma veľmi inšpiruje a spoznať ju osobne bol neopísateľní zážitok – obdobne ako spoznať ďalšie množstvo vedeckých kapacít z celého sveta, ktorí boli okrem iného aj členmi hodnotiacej komisie. Porotcovia chodili jednotlivo ku každému z nás, diskutovali s nami nielen o našom výskume, ale aj o našej motivácií, ambíciách, krajinách odkiaľ pochádzame. Vďaka ich láskavému prístupu bolo každé jury session veľmi príjemným zážitkom. Pochvala, zaujímavé otázky, rady do budúcna – nič nie je väčšia motivácia, ako keď vám skúsení profesionáli povedia, že ste odviedli kus skvelej práce, ktorá  má zmysel, a povzbudia vás, aby ste vo vede pokračovali.

            Hoci som si z EUCYSU neodniesla medailu, získala som oveľa viac – cenné skúsenosti, nových priateľov či kontakty, nezabudnuteľné zážitky a hlavne neutíchajúcu túžbu a skalopevnú motiváciu pokračovať po vedeckej dráhe, venovať sa výskumu a robiť tak svet aspoň o kúsok lepším každý deň.

            Na záver by som ešte chcela poďakovať všetkým ľuďom z tohto gymnázia, bez ktorých by som nikdy svoj výskum nedotiahla tam, kde je teraz. Skvelým učiteľom, ktorí mi dali potrebné znalosti zo všetkých oblastí, mojej triednej pani profesorke Mgr. Mirke Jamrichovej, ktorá mi učí science a angličtinu celých 5 rokov a pomáhala mi aj s anglickou prípravou na súťaž, vďaka čomu som plynule a bez problémov konverzovala celý týždeň v odbornej angličtine. Taktiež vedenie školy, Ing. Janka Filanová, ktorá sa aj napriek svojej pracovnej vyťaženosti starala o technické záležitosti ako napríklad môj poster, bez ktorého by to skrátka nešlo (je to podmienka súťaže J). Ďakujem aj mojím skvelým spolužiakom, ktorí ma po celý čas potrebovali – či sa jednalo o odvoz na súťaž do Bratislavy, asistencia v labáku, grafické vyhotovenie posteru či skrátka obrovská podpora (okrem iného aj osobnou účasťou na celonárodnom kole), vždy som sa na nich mohla spoľahnúť, za čo som nesmierne vďačná. A najväčšmi by som sa chcela poďakovať neskutočnej Andrejke Michálkovej, ktorá stojí pri mne a mojich vedeckých výmysloch snáď od prvého ročníka, vždy išla do všetkého so mnou, podporovala ma a venovala sa mi na úkor svojho voľného času – nikdy neodmietla pomôcť mi a vďaka nej som mohla uskutočniť všetky svoje bláznivé nápady. Ďakujem, že ste tu vždy pre mňa a neprestávate ma motivovať.

Robiť taký veľký výskum nie je vždy jednoduché a mnohokrát sú obdobia, kedy sa chce človek vzdať, kedy si myslí, že už to nemá zmysel. Ďakujem vám, učitelia a študenti gymnázia vo Vrbovom, že mi stále ukazujete, že žiadna prekážka nie je tak veľká, aby som ju spolu s vami nemohla prekonať. J

Vede zdar!

Dominika Pánska, 5.BA